Podľa historických nálezov bolo územie mesta osídlené už od konca ľadovej doby, jeho prvými známymi obyvateľmi boli Kelti. Počas doby rímskej tu vzniklo významné pohraničné stredisko Panónia a od roku 1241 bol Ostrihom sídlom kráľov a cirkvi.
V roku 1543 však mesto obsadili Turci, ktorí tu zotrvali celých 150 rokov. Ostrihomské arcibiskupstvo bolo presťahované do Trnavy, ktorá sa tak stala kultúrnym a náboženským centrom Uhorska. Pod tureckou nadvládou zanikli mnohé historické pamiatky, až po ich odchode nastal skutočný rozmach mesta. Dominantou mesta je bazilika sv. Štefana, hrdo sa týčiaca na pahorku nad Dunajom. Predpokladá sa, že sa jedná o druhú najväčšiu baziliku na svete, hneď po bazilike vo Vatikáne. Na Hradnom návrší, kde leží, bolo v minulosti až sedem kostolov. Tie sa stali základom prekrásnej baziliky.
Jej stavba sa začala v roku 1822, kým vysväcujúci ceremoniál sa odohral 31. augusta 1856 a posledný uzáverový kameň položili v roku 1869. Celkovo teda výstavba trvala až 47 rokov. Bazilika je 118 m dlhá a 40 m široká, vnútorná výška kupoly je 71,6 metra a držia ju múry s hrúbkou 17 metrov! Priečelie baziliky zdobí osem 22 metrov vysokých stĺpov korintského štýlu.
Chrám mal nezastupiteľnú úlohu v maďarských dejinách, stalo sa z neho duchovné centrum celej krajiny. Na poschodí nájdete Arcibiskupskú klenotnicu, kde môžete obdivovať vzácnu zbierku stredovekých aj novších sakrálnych predmetov. Najstarším exponátom je oválny brúsený krištáľ, ktorý vyhotovili okolo roku 970. Dôležitou súčasťou komplexu sú aj dve bočné kaplnky – Kaplnka sv. Štefana a Bakóczová kaplnka, ktorá pôvodne súvisela so starým kostolom z 11. storočia. Do chrámu sa môžete dostať pešo, prípadne výťahom.
